P.S.: Kone sú veľmi citlivé tvory a naozaj na ich ovládanie nepotrebujeme silu vlastnú ani silu získanú posobením remeňov či iných donucovacích prostriedkov. Pokiaľ si s koňom vybudujeme korektný vzťah, koň dokáže následovať či zrkadliť naše pohyby  bez fyzického posobenia. A preto je veľmi doležité akú cestu si zvolíme, či takú ktorou bude koň kráčať s nami bok po boku, alebo takú, z ktorej bude chcieť náš koň pri každej príležitosti zísť a ujsť za účelom vyhnutia sa bolesti...

Úvodom si dovolím znovu poznamenať to, že skôr ako od koňa čokoľvek žiadam a chcem, je mojou prvou prioritou získať si jeho dôveru a  nesklamať ju. Predtým ako začnem svojho koňa učiť nové cviky zo zeme je tiež potrebné, aby vedel svoju pozornosť plne sústrediť na mňa a moje požiadavky.

Práca zo zeme

Za prácu zo zeme považujem súbor úkonov a cvičení, ktoré sú dôležitým začiatkom akejkoľvek ďalšej práce s koňom. Takouto prípravou svojho koňa dokážete nielen správne precvičiť do sedla - ako základ  pre učenie rôznych drezúrnych cvikov, ale naťahovaním a ohýbaním správných svalových partíí koňa pomôcť uvolneniu blokovaného a stuhnutého svalstva - ako aj systematicky napomôcť  nasvaleniu, budovať  koni korektné základy pri ohýbaní zo sedla a zároveň ho ušetríte únavného denného pre koňa nič nevypovedajúceho a nikam nesmerujúceho drilovania, ktoré dnes tak často vídavame na kolbiskách a jazdiarniach, pretože koň následne  pomôcky zo sedla chápe jednoduchšie. Taktiež na vačšinu drezúrnych cvikov, stranových pohybov vieme  koňa systematicky pripravovať zo zeme.

Lonžovanie

Správne lonžovanie - opohybovanie na lonži -  vnímam ako súčasť práce zo zeme. Nepoužívam a som odporcom vyväzovacích oťaží či lonžovacích postrojov, ktoré sposobujú presný opak toho k čomu sa s vierou v žiadaný efekt využívajú. Z mojich skúseností ale fungujú tak, že jednak fixujú hlavu a krk koňa do jednej polohy,  teda spôsobujú blokáciu krčných svalov. Taktiež negatívne pôsobia na hubu koňa skrz zubadlo, ktoré tlačií na jazyk koňa. Kôň sa vačšinou  pochopiteľne snaží zbaviť tlaku zubadla na jazyk a bolesti krku a preto  uhýba nosom  za kolmicu = tak vzniká "zarolovanie",  čo spôsobí, že kôň chodí prehnutý v chrbte a tým vzniká opak požadovaného "vyklenutia chrbtu" (gogue, pesoa, atd......). Nie o moc viac ohľaduplný voči anatómii koňa a jeho prirodzenej mechanike pohybu je veľmi obľúbený hlavne u parkúrových jazdcov - pevný šanbón, ktorý na hubu koňa pôsobí úplne rovnako. Jediná jeho výhoda proti gogue je v tom, že koni umožňuje natiahnuť krk viac dopredu smerom dolu ako do jednej polohy fixujúce gogue, či pesoá a pod., ale na jazyk koňa má rovnaký účinok ako gogue či pesoá  a preto sa naučí kôň kontaktu so šanbónom uhýbať. Mnohí jazdci, ktorí v dobrej viere, že svojmu koni pomáhajú nasvaliť a pokročiť vo výcviku si však neuvedomujú, že vo všeobecnosti  všetky lonžovacie postroje kone v ich prirodzených chodoch skracujú. Prečo je tomu tak? Je to tým, že sa koň snaží vyslobodiť - "uteká" spod necitlivého pôsobenia zubadla na jazyk a bolesti od zovretia hlavy a krku do jednej polohy. Takto vyviazaný koň sa nevie prirodzene uvoľniť a tak akokoľvek sa snažíme ho popohnať "dopredu", je pre neho veľmi náročné došlapnúť zadnou nohou do stopy prednej nohy v kluse - čo je pri lonžovaní veľmi doležité. Samozrejme pod sedlom má vyviazanie, prípadne iná metóda silového - násilného udržania krku a hlavy koňa dole ten istý efekt. Koň sa akoby "rozpadne", hlavu síce skloní, ale nedošlapuje do stopy, nedokáže správne zapojiť brušné svalstvo a natiahnuť chrbtový sval. Správne natiahnutie krku a chrbtového svalu - zníženie krku a hlavy totiž funguje presne naopak. Príde samo od seba prirodzenou cestou, pokiaľ necháte koňa správne a efektívne pracovať - chodiť uvolnene bez posobenia umelých donucovacích pomocok nasadených za účelom fixovania či zníženia hlavy.  Žiaľ, stretla som už niekoľko koní, ktorých prirodzený vznos, energickosť pohybu, podsadenie zadku atd., boli bezohľadne znehodnoné a pokazené pravidelným lonžovaním koňa "vyviazaného" na postrojoch za účelom "nasvalenia krku a chrbátu" .... Taký kôň býva navyše pod sedlom "prekvapivo" tuhý.  A čím zatuhnutejší kôň je, tým viacej ho jazdec nezmyselne lonžuje na šanbóne, či gogue alebo pesoá, aby sa "uvolnil", miesto toho aby si uvedomil akú nešťastnú cestu zvolil. Môj postoj k lonžovacím postrojom by som uzavrela upozornením, že takýto spôsob práce na lonži vedie  jednak k úplnému opotrebovaniu pohybového ústrojenstva koňa, ktorého nakoniec ani sebelepší fyzioterapeut nenapraví - no zároveň k neochote koňa k ďalšej spolupráci s človekom. Vrátim sa však k správnemu a zmysluplnému lonžovaniu, ktorého cieľom je uvoľnený, opohybovaný, ale hlavne spokojný koň. Jedno z pre mňa  základných pravidiel správneho lonžovania je, že  lonžujem  na obnosku, nie na zubadle, pretože nechcem nekorektne posobiť na hubu koňa. Prípadne svoje kone  lonžujem  "na voľno", pretože je ich ochota k spolupráci nátoľko dobrá, že s nimi dokážem udržať pomyselný kontakt i bez vodítka či lonžky.  Pri lonžovaní je dôležité aby koň chodil tak isto ako  pod sedlom len na jemnom kontakte  -  nie na napnutej lonžke, a nie tak, aby sa silou preťahoval s jazdcom. Pomocou ľahkého kontaktu može jazdec koňa účinne ohýbať do vnútra kruhu, viesť ho pri zmenách smeru, prípadne mu dať pokyn k zníženiu hlavy, pokiaľ tento poky - resp. túto pomocku koň pozná z práce zo zeme. Pri lonžovaní koňa nikdy nezmyselne nenaháňam za účelom unavenia a pod. Snažím sa s ním prostredníctvom jemného kontaktu, reči teľa atd. neustále komunikovať, zabávať ho, často mením smer, ruch, tempo, veľkosť kruhu....