Základné jazdiarenské pojmy (trochu inak).

Opať som si našla chvíločku na tvorbu krátkej a stručnej PDF prezentácie, v ktorej sa možno mnohí nájdu a iní možno nie :-). Upozorňujem preto, že sa nejedná o vysvetlenie základných jazdeckých pojmov z pohľadu "modernej drezúry", ale ide skor o poznatky starých jazdeckých mistrov prameniace z dávnej minulosti. Moderná drezúra je tipická tým, že prináša jazdcom veľa možností a sposobov ako dosiahnuť v práci s koňom rýchle výsledky a  všetko čo sa rýchlo uvarí nie je tak chutné a aj sa rýchlo pokazí... Bohužiaľ na kolbiskách drezúrnych a i ostatných súťaží máme celkom bežne možnosť vidieť pravý opak toho, čo nám naši starí mistri po sebe zanechali. 

V prezentácii som použila svoje vlastné foto. Od dokonalosti máme s Farah stále ďaleko, ale snažíme sa na nej pracovať v čo najvačšom súlade s pravidlami nie modernej, ale klasickej drezúry a teda  ohľaduplne voči anatomickým vlastnostiam koňa systematicky, kročik po kročiku a popisky použité v PDF prezentácii sú pre nás alfa-omega našej práce ;-)

Drahí priatelia a fanúšikovia naších stránok!

Pokiaľ sa Vám páčia naše aktivity a chceli by ste nás finančne podporiť, možete tak urobiť prostredníctvom "odčítania daru zo základu dane".

Všetky potrebné informácie nájdete napr. na stránke uvedenej pod týmto textom, prípadne ma možete kontaktovať na e-mailovej adrese: tinahorses@centrum.cz a ja Vám rada poradím ako postupovať.

Martina Šoltysová

Predseda Tina Horses, z.s.

Viac tu..

Ako urobiť svôjho koňa šťastným?

(10.2.2017) Myšlienka na dnešný deň :-)

Dnes som sa odhodlala v krátkosti prispieť a zamyslieť sa práve na túto tému. Často premýšlam a všímam si čo moje kone vlastne robí šťastnými a zvyšuje ich spokojnosť v mojej prítomnosti. Okrem stáleho príjmu potravy a tekutín, kontaktu s ich konskými priateľmi, vhodného počasia a dostatočného pohybu je to aj prístup "ich" človeka.  Všetci koníčkari vedia, že kôň je navzdory svojej veľkosti a váhe veĺmi citlivý tvor. Vníma každú aj minimálnu zmenu našej nálady. Existuje veľa článkov tému "nálada jazdca", ktoré majú jeden spoločný záver a to radu, aby sa ľudia rozladení z práce, po hádke a tak podobne  so svojimi koňmi pracovať ani nepokúšali. Toto však podľa môjho názoru nie je až tak jednoznačne "nežiaduce", pokiaľ sa človek po príchode k svôjmu koňovi dokáže prepnúť na "kľudový režim"  a zahodiť všetky starosti za hlavu. Kone zo seba vyžarujú  niečo, čo na nás pôsobí ukľudňujúcim účinkom a tak na vyčistenie  hlavy nám mnohokrát postačí iba ich prítomnosť.  Snažme sa preto rovnako pôsobiť my na nich a to v každej situácii. Chovajme sa tak, aby sa v našej prítomnosti cítili bezpečne  a sami ju vyhľadávali. A to aj pri práci akéhokoľvek druhu. Všímam si čoraz častejšie napríklad nevedomosť ľudí, že kone milujú pochvalu a uznanie. Kone nie sú stroje. Nebuďme na nich príliš nároční a radšej prácu ukončime v momentne, kedy z nej máme najväčšiu radosť a máme dôvod koňa pochváliť a zároveň aj  jemu ponechať dobrý pocit  z odvedenej práce. Bude tak potom ochotne spolupracovať aj pri ďalšej príležitosti. Citlivým dávkovaním požiadaviek a správnym načasovaním sa dlhodobou zmenou prístupu a pohľadom na prácu zmení aj kôň, ktorý už v minulosti zažil hrubosť človeka, nespravodlivé tresty, či zranenia spôsobené ignoranciou jazdca. Začne sa prítomnosti človeka tešiť, bude ho s radosťou následovať a plniť jeho požiadavky. Nie je v tom žiadna veda, zaklínačské schopnosti ani 30ročné skúsenosti pracovného jazdca. Iba cit a pochopenie. S tlakom a prílišným naliehaním prichádza neskôr frustrácia a odmietanie koňa spolupracovať.  Je jednoduché všímať si svôjho koňa a urobiť mu z nudnej rutiny zážitok ukončený radostným rituálom, na ktorý sa bude tešiť od momentu kedy ho vyvediete z ohrady. Zvládne to naozaj každý jazdec, ktorého prioritou je spokojný kôň...

Zima  a kone vonku

6.1.2017

Ako dievča z mesta momentálne zažívam svoju prvú naozajstnú zimu, a tým myslím skutočný mráz, zasnežené cesty, tak, že už pomaly ani neviete, či jazdíte po komunikácii alebo po poli a všetko ostatné, čo k tuhej zime patrí. Dnes totiž žijem v úplne iných pomeroch a v iných nadmorských výškach než ako som bola doteraz zvyknutá. Po tridsiatich rokoch prežitých v byte a práci s koňmi, ktoré bývali ustajnené prevažne v boxoch v športoviskách kúsok od centra mesta - dekované a celú zimu sa len presúvali zo stajne do jazdeckej haly a naopak, sa znovu utvrdzujem v tom, ako veľmi sa ľudia mýlia, keď si myslia, že kôň sa potrebuje a chce pred zimou schovávať v stajni, že chce nosiť deku a opohybovávať sa po dvadsaťštyri-hodinovom státi v boxe zas len medzi štyrmi stenami - v krytej jazdiarni. I keď toto náročné chladné obdobie občas nie je pre kone jednoduché, tak keď im zabezpečíme potrebné podmienky  na pobyt vonku v chladnom počasí  vždy budú mať v očiach tú povestnú iskru. Vtedy, keď sa my ľudia chytáme za hlavu, zaobalujeme sa termoprádlom, teplými svetrami, šálmi a zimnými čiapkami, obúvame sa do tej najteplejšej zimnej obuvi, oni sa tešia, že sneží, že sa môžu naháňať v závejoch, pretože ich prirodzené nasrstenie chlad neprepustí. Kone, aj keď sú už dnes šľachtené pre účel, na ktorý sú využívané a viac domáce ako divoké, majú v sebe stále zabudovanú prirodzenú potrebu - potrebu hýbať sa. Pohyb a potreba denného svetla sú spolu s potrebou prijímania potravy a pitia tie najzákladnejšie - primárne potreby v živote koňa. Dodnes si spomínam na tváre a výrazy koní chovaných v boxoch. Boli časy, kedy som v  živote takých koní sma figurovala ako jazdec a ošetrovateľ a podmienky ich bytia nebolo v mojích silách zmeniť. Jediné, čo som mohla pre ne urobiť bolo tráviť s nimi vonku čo najviac času. Kone, o ktoré som sa starala boli vždy šťastnejšie, keď som im umožnila byť o čosi viac mimo ich štyroch stien. Niektoré kone mávali okrem fyzických problémov depresie. Dokonca som sa stretla s koňmi, ktoré mali sklony k sebapoškodzovaniu. Spomínam si na konkrétny prípad, kedy kôň po zranení šľachy mal od veterinára naordinovaný asi mesačný kľud v boxe. Tento kôň potom vyšiel z boxu úplne dezorientovaný, psychicky labilný, bolo z neho zrazu iné zviera. Nikto si to samozrejme nespojil s tým, že ten úbohý tvor bol taký dlhý čas zavretý medzi štyrmi stenami, cez deň len v umelom svetle a celé dni sa prizeral spoza mreží svôjho boxu ako iné kone chodia aspon na chvíľu so svojím človekom von zo stajne. Na základe týchto nie najmilejších poznaní dnes vo všetkých ohľadoch uprednostňujem pastvinové ustajnenie i v zime aj keď by sa nám ľuďom v týchto chladných dňoch mohol zdať pobyt koní vonku krutý, je pre nich prirodzený, pretože  uspokojuje všetky základné potreby pre ich život . Moje kone sú a vždy budú chované vonku, či je zima či je mráz, sú tak šťastné a spokojné, pretože sú voľné a ich život sa v tomto smere aspoň trochu podobá prirodzenému životu ich predkov.